Na prestole sedel kráľ,múdry Rastis

Na prestole sedel kráľ,múdry Rastislav.Pred ním biskup s kňazstvom stáluklonených hláv.„Richbalde! no, čo je zas?“nevrle kráľ. „Či už razčujem na ľud môj i chválu?“„Bohužiaľ, nie… pane kráľu!“zúpel velekňaz.„Čože? Vari poplatkyneodvádza rád?“„Nejde zemské o statkynám… (vhor zvrátil vzhľad):meško[11] síc’, i tenčí ich;často žobre kňaz ni mních…Ľudu dušné o spaseniereč včuľ!… a v tom chtivý nenie;ba vzdor javí, pych!“„Vzdor že? čoviac, pych!… a v čom?“s podivom kráľ. „Recstručne — až som zvedavcom —Krotký ľud to preds’…“„Nielen ja, kňaz každý tuvie mu výtku určitú —Chrám obchádza, chrám… a v tom všetupí spev náš, kázne, omše…Prosím — záštitu!“„Obchádza chrám — obradytupí? — Žalobaťažká!…“ Kráľ sa zahľadí,húta, lebo dbá,ako dbal vždy, o svoj ľud.Vyrkne: „Chvíľkový čajs’ zblud;vlci do ovčinca radi…Biskupe! — a vieš tu rady?“„Viem, ráč stvrdiť v súd…Do kostolov drábmi nechpoháňaný je —“„Ach, iď! Pre cnosť páchať hriech?Tož i na kyjedôjsť má…?“ „Ak tra, dať mu zniesť…“„Za zhrdu čo omše?“ „Trest…smrti bár!“ „Z úst svätca čujem!?Nedovolím!… Zakazujem!…Iný spôsob jest —Hladší spôsob musí byťjeho nápravy!Snažte sa s ním súcitiť;slovom do hlavyzasvitať mu z jasných strán,jak, hľa! slnko svieti naň…Tak do svätýň pôjde iste,vidiac, že nie cudzinci ste —Trýzniť? božechráň!“„Darmo vľúdne pokusy,pane kráľu, ver!“biskup, ruky myjúc si —„Bezbožná to zber…V Devíne že zamýšľamvybudovať velechrám:lotri! — zdvihli ruku-nohu,šij oproti… proti Bohu!Kliatbu vyriecť mám —“„Nuž, a akú príčinuznáte protivne?“„Nenávisť! tú jedinú —“Kráľ zlkal: „Podivné…Radcovia tu moji, vy —Zemižízne[12] bedlivý,znáte ju var’ skôr než títo,ktorých slepí toto i to…Zrieť chcem dnu i vne!“Zemižízeň predniesol:„Veľký kráľu náš,posol som či neposol,ľudu stesk tuť máš(a ja v tom mu uverím):spevný národ! — svoj chce rým,zvuk svoj slýchať, v omši, v piesni…S pohankou preč! rovno pliesni —“Biskup: „Nechce — Rím!“„Nerozumie — tiež si, viem,cnie — ni kázni vše:Kristove, k nimž vzbudil zem,pravdy najvyššie;nie je — Nemec!“ Biskup: ,Sclav‘… [13]to jest — otrok!“ „Lužeš! ,Sláv!Slovák!‘ …“ skríkli radní páni.Hluk; no v búrku zvolal hany:„Cit!“ kráľ Rastislav.A hneď kľudne prevravík duchovenstvu: „Vám,vidím, trebným úpravy,radím — nakladám:každý — bo, toť, priazne lúč —našej reči lap sa, uč!…Nač? — preláte, azda chápeš!Spurnieš? — Bráni i v tom pápež?Nedbám: mám už kľúč.Stôl sem! písať, náčinie…Biskupe, saď blíž…Neboj! písmo nevinné;napovieme, píš: —,Slávny cáru Michale! [14]Ľud môj trpí zúfale,hlad-smäd jak kto trpieť môže…Rád by požil slovo božie;žriedla — nekalé…Národ ten tiež prijal krst,Slávy syn to tiež;blúdi však, v tmách musí bŕsť:pre — cudziu reč! vieš —Západ dvíha pomníkyku cti Boha; jazykyveriacich však zhrdnúc Západ,v chrámoch dá im strádať, kapať…Úrek veliký! [15]Slýcham, máš tam učených:našských do písmenpreniesť vládnych knihu kníh…To by svitol deňnárodu! i — Bohu česť!rozumená — blahovesť… [16]S radostnou tou blahodaťoupošli, ó! tých — svetlých bratov…Dôjdu slávy hviezd!…‘… Píšeš — správne? Uverím!so cťou súvisí —:príjemca bár nie je Rím,jemuž verný si…Jak my, bude ti i ľudvďačný, z bludu trafiac v púťpravdy; ba za žízne mukupobozká ti, hej! i ruku…… U konca list? — Ujď!Podpísal som. Udriteveľkú pečať naň…Zemižízne! — na svite,a kto ešte?… vstaň!Leťte v zlatý Carihrad,kde náš sídli jasný brat…Posli prídu! temer zemci;slnko vzíde!… Čo, vy, Nemci?Do Nemiec! hoc — spať…“Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1170/Orszagh-Hviezdoslav_Kratsia-epika-historicka-a-spolocenska/2#ixzz3TuHwoxp8